Renesančné Slovensko

Príbeh renesancie na Slovensku trval približne 150 rokov. Ako sa dostala renesancia z Talianska na územie dnešného Slovenska? Kto je Daniel Brogyányi, sprievodca cyklu, pop artový umelec, ktorého volajú aj renesančným človekom? Myšlienky talianskej renesancie a humanizmu boli v Uhorsku známe už v druhej polovici 15. storočia. Talianski majstri, ktorých Matej Korvín zamestnával, šírili nové umelecké vzory do ďalších regiónov Uhorska. Renesančné tendencie realistického stvárnenia konkrétnych postáv našli rýchle uplatnenie na šľachtických epitafoch a náhrobných kameňoch už v 80. rokoch 15. storočia. V architektúre sa nový stavebný spôsob dostával do konfliktu s prežívajúcimi gotickými prvkami. Zvýšená turecká hrozba prinútila mestá, hrady, kláštory, ba dokonca aj vidiecke kostoly posilňovať svoje opevnenie. Skúsenosti talianskych inžinierov našli vynikajúce uplatnenie pri fortifikačných stavbách, ktoré museli odolať tureckej delostreľbe. Vytvorili úplne nové typy pevností na mnohouholníkovom pôdoryse so zemnými valmi, bastiónmi a ravelínmi. Vojny zrodili aj novú šľachtu. V službách Habsburgovcov, ktorí vyhrali boje o uhorský trón, dosiahli vysoké postavenie rodiny s menami ako Turzo, Pálfi, Révaj, Ziči, Andráši… Tieto rody sa stali zároveň stavebníkmi nového druhu architektúry – kaštieľov, ktoré tvoria významnú súčasť pamiatkového fondu Slovenska vo všetkých regiónoch. Kaštiele vznikali najmä ako pohodlnejšia alternatíva bývania, ktorá postupne nahradila obytnú funkciu hradov. Renesancia bola obľúbená aj v mestách, kde sa stala slohovým prejavom reformácie. Okrem premeny katolíckych kostolov na protestantské ju sprevádzal vznik škôl, ktoré sa udomácnili v každom meste a mestečku. Požiadavka maximálnej strohosti pri evanjelických bohoslužbách si vynútila premenu gotického interiéru, v ktorom nástenné maľby zmizli pod vápenným náterom a gotické oltáre boli premiestnené na menej exponované miesta. Po roku 1681 mohli evanjelici používať len tzv. artikulárne drevené kostoly, ktoré dosiahli pomerne veľké rozmery a dnes patria medzi kultúrne skvosty strednej Európy… Skutočnosť, že v umení strednej Európy sa v tomto období prelínali viaceré slohy – gotika, renesancia, manierizmus, historizmus a barok – nedovoľuje jednoducho označiť umeleckú produkciu na našom území zastrešujúcim pojmom renesancia, ale skôr ho nazvať umením medzi gotikou a barokom… Hovoríme mu aj humanizmus. (RTVS)